Gabriela Múčková
Tenhle způsob léta se mi zdal...
Je po lete. Bolo ozaj podivné. Krátke a chladné. Až na tých pár teplých dní. A ja dnes spomínam.
Ja som ja? Ja je niekto iný? Bola som? Vlastne. ani som nebola... Zoznam autorových rubrík: Postrehy a asociácie, POKECáme?, Hovory, Súkromné
Je po lete. Bolo ozaj podivné. Krátke a chladné. Až na tých pár teplých dní. A ja dnes spomínam.
Na tento deň sme čakali celú sezónu. Manžel obetavo včera vstal o piatej ráno a šiel si vystáť radu na lístky. O pol jednej sa aj dočkal.
Každý z nás tú detskú hru pozná, každý sme sa ju hrali. Nebolo k nej treba nič. Žiadne pomôcky. Pravidlá boli jednoduché. Mohli ju hrať dvaja aj ôsmi, na počte nezáležalo.
Viem to neomylne, Nie preto, že sa dnes ručička teplomeru po mnohých dňoch vyštverala nad nulu. Ani podľa dátumu, aj keď aj podľa neho sa blíži prvý jarný deň. Dokonca ani nie pre nejaké vtáčie cvrliky na balkóne.
Len pred pár dňami som sa zaregistrovala na tomto blogu .Inšpirovali ma k tomu aj tu už publikujúci blogeri a mala som „bláhový“ pocit, že aj ja mám čo povedať .
Darmo my máme mužskú tvrdosť svoju a skrze ňu chceme byť suverénni. Nám ku všetkému, i k láske i k boju vždycky sú potrebne len ruky ženy. (len ruky? pozn. autorky blogu)